Súčasná veda sa zakladá na odbornom, vedeckom skúmaní, bádaní vykonávanom vedeckým spôsobom alebo v rámci určitej vednej disciplíny. Pod skúmaním sa rozumie odborné, vedecké, filozofické štúdium, pozorovanie, bádanie; spôsob produkovania nového poznania, spočívajúci vo vytýčení úlohy, predbežnej analýze existujúcich údajov, podmienok a metód riešenia úloh danej triedy, vo formulácii východiskových
hypotéz, v ich teoretickej analýze, v plánovaní a organizácii eventuálneho experimentu a jeho uskutočnení, analýze a zovšeobecnení získaných výsledkov, v overovaní hypotéz na základe získaných faktov, v definitívnej formulácii získaných faktov a zákonov, v získaní vysvetlení a prognóz. Vedný odbor je vyvíjajúci sa systém vedeckých poznatkov o určitej oblasti skutočnosti a zároveň aj základná forma organizácie vedeckej práce. Vo vednom odbore sa formuje predmetná a metodologická jednota výskumu v danej oblasti vedeckého bádania. Veda je síce plná faktov, ale tieto fakty sú často mylné, nepravdivé, predpojaté. Mnohokrát sú to len dohady a staré teórie, ktoré sú už dávno prekonané. Pravá veda potrebuje dôkazy a riadny, nepredpojatý, čestný výskum všetkého, čo sa zistilo, bez ohľadu na to, či sa to páči alebo nie, resp. čo sa hodí do vedeckého svetonázoru a čo nie....
Vedu robia ľudia a ľudia patria do určitého spoločenského systému. Navyše sú tu skupinové záujmy, je tu tzv. psychologický faktor (vnútorná povaha samotného skúmajúceho), ktoré výsledky nášho poznania modifikujú, samotná metóda môže mať nedostatky a preto je úplne na mieste byť pozorný a obozretný ako sa len dá. Veď skreslené vnímanie nie je iba výsledkom "zlej vôle", zištného zámeru, býva často neúmyselné a nikto nie je voči takémuto "posunutiu obrazu" imúnny. Zo dňa na deň sa objavujú nové fakty, poznatky a ak vedec odmietne hlbšie skúmať tieto poznatky, zistenia len preto, že sa mu to nehodí do vlastného svetonázoru, tak je to obmedzenec a vo vede a výskume nemá čo hľadať. Vedec sa snaží neustále rozšitovať svoje vedomosti. Poznanie je bezhraničné a mali by už byť dávno za nami časy, ked nejaká "autorita" určovala, čo sú dogmy, ako tzv. "neomylné", "presné", "nemenné" poznatky, ktoré každý človek "musí" považovať za niečo dané a nemenné. Ako už ukazuje história, väčšina dogiem sa nezakladá na vedeckom skúmaní, ale na predpojatosti vedca. Nikto nie je neomylný a práve preto je veľmi dôležité pristupovať k vedeckému bádaniu bez predpojatosti a s otvorenou mysľou. Zdroj:
http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvb/badanie.html
http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvb/badanie_vedecke.html
http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/skumanie.html
http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvo/odbor_vedny.html
