News "Roman Ba Sosiedade" ARS

News "Roman Ba Sosiedade" ARS HAMUTUK FO ROMAN BA SOSIEDADE

10/01/2025

MANUFAHI : "PONTE EMERJENSIA ABATU OKUPA HO KORENT MOTA " (Díariu ARS,25-12-2024).

Udan bo'ot ne'ebé akontese iha Sesta-feira (10/0) ohin, Ponte emerjensia hetan Ameasa husi Kontente Mota Abatu, Prejudika Transporte Públiku paradu iha Sorin.

Ho situasaun ne'e defikulta movimentu transporte públiku diresaun Dili ba kapitál munisipiu Manufahi, paradu.

MANUFAHI : "OPINIAUN PÚBLIKU" (Díariu ARS, 09-01-2025).Eviksaun hodi Polémika no Problema Sosiál iha Ordementu Teritoriá...
08/01/2025

MANUFAHI : "OPINIAUN PÚBLIKU" (Díariu ARS, 09-01-2025).

Eviksaun hodi Polémika no Problema Sosiál iha Ordementu Teritoriál Sidade Dili Dezenvolvimentu, Sé Mak Sei Sai Na’in?

Depois Timor-Leste hakat liu eventu bo’ot lubuk ida iha tinan 2024, ne’ebé nakonu ho reflesaun hanesan, komemorasaun loron restaurasaun independénsia (20 de Maiu), loron konsulta populár (30 Agusto), Simu vizita Sua Santidade Papa nian (9-11 Setembru), loron restaurasaun independénsia nasionál (28 Novembru), Loron Na’i Maksoin Moris mai mundu (25 Dezembru) no Loron Nasionál Horois sira nian (31 Dezembru).

loron hirak importante hanesan hakerek na’in nahe sai iha leten, atu hodi fila fali ita hotu ba kotu, hodi haree, loron hirak ne’e mai husi ne’ebé? Tuir loloos, ita leno-an ba loron bo’ot no vizita importante Sua Santidade nian, antes tama ba kalan fahe entre tinan tuan no tinan foun fahe malu, liu husi kanál oi-oin, ita husu ona diskulpa ba malu hodi loke ona sampañe hamutuk no sunu fugetis ne’ebé tarutu iha fatin-fatin, sinál katak rai ida nee, nakonu ho dame, pas no trankullu.

Ema hot-hotu halo ona reflesaun ba ida-idak nia moris, so’e ona hahalok tuan sira ba kotuk no tama tinan foun 1 Janeiru 2025, loke fali pájina foun ho modelu moris nian ne’ebé foun hodi hametin koejaun sosiál iha nasaun ida be ita hotu hadomi ne’e. Maibé afinál das kontas, hakerek na’in nia espektasaun dok loos husi realidade moris sosiedade ida ne’e nian. Ódiu no vingansa, sei nafatin buras iha ita nia sosiedade.

Iha inisíu fulan Jañeru nian, ita sani iha média hot-hotu, entidade oi-oin hanesan ativista ONG sira, Ativista Partidu Opozisaun, Membru Parlamentu Nasionál (Bangkada Governu no Bangkada Opozisaun), Akademista balu, ema hirak ne’ebé nu’udar militante partidu sira kaer ukun no mós funsionáriu balu ne’ebé hetan konfiansa polítiku hodi ba asumi kargu ruma iha instituisaun publiku no mós komunidae bai-bain sira, hatudu sira nia preukupasaun ba asaun ne’ebé halo husi SEATOU (Sekretaria Estado Asunto Toponomia e Urbanisação) hasoru komunidade sira iha Fumentu II. Amostrasaun sira nia sentimentu, mai ho oi-oin. Balu hato’o sira nia solidaridade no bali fali hato’o merese, hotar no tolok.

Entidades seluk ne’ebé ita sei dauk rona sira nia lian mak komunidade sira husi konviksaun reliziozu-relizioza no jurista sira. Maioria husi hira ne’ebé hato’o ona sira nia preukupasaun, sira preukupa ba pontu hirak ne’ebé hakerek nain akompaña ona iha média oi-oin, tantu hirak ne’ebé pro ba asaun SEATOU nian no kontra, hakerek na’in nota pontu sira mak hanesan:

1. Argumentu sira pro ba asaun SEATOU nian, sira lansa sira nia preukupasaun ba buat rua (razaun dahuluk mak: “salva komunidade sira husi inundasaun mota Comoro nian no razaun daruak mak ordenamentu teritoriál ho intesaun hadi’a sidade Dili”).

2. Argumentu husi entridade hirak ne’ebé kontra asaun SEATOU nian, mai ho argumentu sira hanesan; dahuluk, wainhira atu muda ema ruma, tenki prepara uluk fatin ruma, nune’e bele proteze labarik, ferik, katuas no inan isin rua-oan nurak husi udan, mahoben, loro manas no anin. Razaun daruak, asaun SEATOU nian, kontra lei (Konstituisaun da Repúblika, Konvensaun Internasionál kona-ba Direitu Ekonomia Sosiál no Kulturál no Lei Rai nian, liu-liu seksaun ida kona-ba ex-propriasaun). Razaun datoluk nian mak razaun ekonómiku.

Komunidade hirak ne’ebé kona eviksaun forsadu, lakon tia ona sira nia riku soin lubuk ida hanesan osan hodi hari’i sira nia horik fatin, halakon tia ona kampo serbisu nian balu (Kafe Atsabe) ne’ebé foin sa’e ida mak hari’i rasik ho ninia osan kosar ben no emprega ona foinsa’e lubuk ida iha kafé refere.

Husi rajaun pro no kontra hirak ne’e, dada ha’u nia atensaun nu’udar ema ne’ebé preukupa ho asuntu sosiál no asuntu umanitáriu nian, hodi ba loke fali reférensia balu dezenvolvimentu nian ne’ebé la’o tia ona iha ita nia viziñu hanesan iha Indonézia, ne’ebé halo tia ona husi ukun Governadór Jakarta nian, Sr. Basuki Tjahaja Purnama (Ahok) iha ninia desijaun polítika 7 ne’ebé antes ne’e mós halo públiku Jakarta satiadu maka’as, maibe ho ninia matenek no tátika oi-oin, ikus mai ninia polítika sira konsege realiza ho susesu.

Iha artigu ida ne’e, hakerek na’in hakarak refere deit ba desijaun polítika rua (2) ne’ebé besik hanesan ho ita nia situasaun agora. Desijaun dahuluk mak oinsá Relokasi Kampung Pulo iha Bantara, mota Cilimung, ne’ebé realiza iha Setembru 2015. Antes ne’e, Governadór Jakarta nian, halo uluk fatin uma andar simplis ida depois mak muda komunidade ba iha ne’ebá. Antes ejekuta eviksaun, iha ekipa ida, tun ba iha fatin distinadu hodi verifika ikus, atu garante katak fatin refere, laiha ona ema mak hela iha fatin ne’ebá, foin mak mobiliza materiál pezadús sira hodi dudu uma sira iha fatin refere.

No desijaun polítika daruak, halo eviksaun ba fatin pr******ta iha Kalijodo. Ejekusaun ne’e realiza iha loron segunda, 29 Febreiru 2016 ba fatin pr******ta iha baliza entre Jakarta Weste no Jakarta Súl. Antes eskavatór 8 book-an ba fatin distinadu, ekipa ida ba uluk iha fatin distinadu hodi halo sosializasaun, hato’o razaun tamba sá mak halo eviksaun ba fatin refere? Depois komunidade sira iha fatin ne’ebá, muda ba ne’ebé? Depois mak dada liña polísia nian. Ida ne’e deit mós la dauk to’o, ekipa ida ba tuir tan hodi halo verifikasaun loloos ba térenu, hodi garante loloos katak fatin refere ema la hela loos ona.

Husi reférensia polítika rua Governadór Jakarta nian ne’ebé ha’u nahe sai iha leten, hodi reflesaun mai ita katak, tuir loloos iha éra dijitalizasaun ne’e, ita halo dezenvolvimentu ida ne’ebé di’ak liu. Signifika ejekusaun polítika dezenvolvimentu nasionál “Dezenvolvimentu Sidade”, la hodi efeitu negativu ba povu hanesan ida tinan uluk halo ba komunidade sira iha Bidau Santa-Ana, Komunidade sira iha Aitarak Laran, Baucao no antes ne’e halo ba komunidade sira iha Kazerna Ex. Brimob Bairopite (2004), Dili no dau-dauk ne’e, akontese tan ba komunidade iha Fumentu II ne’ebé ho modelu hanesan.

Husi situasaun hirak ne’ebé ha’u sita ona iha leten, refere mós ba hanoin kmanek sira husi António Gramsci, ninia krítika ba dezenvolvimentu hirak ne’ebé la’o iha páis sira terseru mundu nian, ne’ebé la konsidera ema nu’udar sentru ba dezenvolvimentu, sei husik hela distánsia entre ki’ak no riku sai boot liu tan. Ba sá, alvu ba dezenvolvimentu sempre kona ema ki’ik no ki’ak sira. Ema hirak ne’e mak prémera sei hetan eviksaun forsadu hodi halakon sira nia soin ne’ebé sira hetan ho tempu naruk no oinsá mak sira bele retoma fila fali lakon ne’ebé sira hasoru dau-dauk.

Iha artigu ida ne’e, hakerek na’in observa pratíka sira ne’ebé goversaun da-siak nian hakat liu, foin liu deit faze rua (Avizu, Taka Númiru) depois ezekuta. Husi prátika ne’e mak hamosu pro no kontra hanesan ha’u sita ona iha leten. Leno-an ba reférensia oi-oin no prátika hirak ne’ebé la’o ona iha nasaun vizinu, loloos ita aprende no hakat tuir ain fatin ne’e ho di’ak liu tan sein halo povu ida ne’e sai vítima.

Loos duni, ita preukupa ho ordenamentu teritoriál, ita preukupa ho hala’o lei no ordem.

Ba sá hanesan estadu ne’ebé tane ás prinsípiu Estadu de Direitu no Demokratíku, signifika estadu ne’e funsiona tuir lei no vontade povu nian, oinsá mak halo povu kumpri lei no ordem públiku. Maibé Estadu iha obrigasaun bo’ot hodi nia povu sai síviku liu tan ho modelu aprosimasaun ida ne’ebé olistíku liu.

Purque iha kontestu ida ne’e, povu mak sai na’in ba Estadu no Nasaun. Nuentatu, prosesu hot-hotu ne’ebé liga ho povu nia moris, hakarak ka lakoi, tenki fila fali ba povu. Halo konsultasaun ho povu, antes ejekuta lei no ordem públiku.

Nune’e la sakrifika povu ida ne’e sai vítima ba dezenvolvimentu ne’ebé orgáun estadu sira (Prezidente da Repúblika, Parlamentu Nasionál, Governu no Tribunál) hola la viola sira nia obrigasaun ne’ebé hatu’ur metin iha artigu 6 Konstituisaun da Repúblika hanesan mós ativista direitus umanus sira hakerek ona iha sira nia status Facebook. Hanesan ema, ita iha sintidu umanu no solidáriu ho ita nia maluk sira ne’ebé agora hasoru hela todan bo’ot ne’e, pesoálmente, ha’u hato’o ha’u nia solidáridade ho ita bo’ot sira. Tristi bo’ot, agora dau-dauk klima udan, la hatene oinsá ita bo’ot sira bele hamahon-an husi udan, mahoben, loro manas no anin iha tempu badak agora dau-dauk?
Termina



Hakerek na’in:
Manuel Monteiro Fernandes, L.Ed.
Nu’udar Estudante Mestradu, Dezenvolvimentu Komunitáriu iha UNTL

MANUFAHI : "REFLEKSAUN LORON IKUS TINAN 2024 HUSI FREI ARRY OFM" (Díariu ARS,31-12-2024).KETA TAUK BASÁ MAROMAK HAMUTUK ...
31/12/2024

MANUFAHI : "REFLEKSAUN LORON IKUS TINAN 2024 HUSI FREI ARRY OFM" (Díariu ARS,31-12-2024).

KETA TAUK BASÁ MAROMAK HAMUTUK HO ITA

Dia 31 de Desembro mak loron ikus husi fulan Desembro nune’e mós loron ikus husi tinan 2024. Aban hahu ho loron foun iha tinan foun. Ho nuné hatudo momoos mai ita katak buat hotu iha tempo no nia oras nuné mós ita ema, laiha buat ida mak permanente.

Iha realidade be buat ida la permanente ne’e nia leten, iha buat ida be nafatin permanente mak esperança katak Maromak nafatin hamutuk ho ita, ita la la’o mesak iha viagem moris ida ne’e basá Nia mak tempo no buat hotu nian na’in (alfa no omega). Mai ita la’o ba tinan foun 2024 ho esperança ida né.

Hafalun Moris Ho Eperança Foun
Hare fenomena sosiedade hanesan sita iha Carta Pastoral ba Advento-Natal 20224 dehan ema barak halerik tamba lakon esperança ba moris diak iha futuro tan mosu injustiça social, familia be nu’udar celula sociedade nian ladauk sai fatin dahuluk ba escola humanidade nian tan menus responsabilidade husi familia ba oan; foinsa’e sira la hatur-an nudar esperança Kreda no Nação nian; falta de controlo ba uso media social ida be responsável, halo ema lakon tiha respeito malu, hahí no tane malu, to’o harahun valor sira cultura, ética no moral iha sociedade Timor nian.

No liliu ita tenke matan moris no neon nain hodi hare no reflete liafuan be sita iha Segunda Leitura (1Jo. 2.18-21) katak sei mosu mai ita anti-Cristo, iha nebe sira la hola parte ho ita (ho Igreja) maibe hanaran-an mak Cristao loloos.

Liafuan anti-Cristo convida ita atu matan moris neon nain, maibe mós sai auto-kritiko ida mai ita ema cristao mos. Ne’e duni liafuan anti-Cristo laos refere deit ba sira be la simu Cristo, nega Cristo, maibe mós mai ita hotu be hanaran-an cristão be ita liafuan no hahalok sira la tuir Cristo nia hanorin hanesan ibun dehan hadomi Cristo maibe iha realidade moris la tau Cristo sai sentro moris nian, ba kesi-an ho buat seluk no adora hela buat balun be iha, jha nia tempo no oras de’it, nia tempo no oras to’o mai, nia lakon no laiha kbi’it hodi soi no salva ita nia klamar.

Fenomena sosial sira ne’e bele mos halo ita lakon esperansa no confiança ba Maromak, lakon epserança no confiança ba ita maluk sira no bele mós ita lakon esperança no konfiança ba an-rasik be halo ita sente moris né hanesan bero ida iha tasi leten be hasoru laloron bot husi sorin-sorin nonita lahatne atu ba los nebe.

Maromak Futar liafuan iha primeira Leitura (Beim Sira 5.1-8) convida ita atu hanoin ba katak buat sira ne hotu mosu, maibe buat hotu iha tempo no oras. Tan ne’e, matan moris no neon nain nafatin atu labele lakon esperaça no konfiança iha Maromak. Basa, sei mosu buat barak, no barak mosu tiha duni ona mai. Maibe buat hirak be mosu no iha ne’e iha nia tempo no oras. Tempo no oras sei to’ no nia mos lakon. Nudar ema fiar nain labele lakon esperança no confiança ba Maromak.

Fiar Ba: Maromak Hanutuk Ho Ita
Iha prologo Evangelista João (Jo.1.1-18) convida ita atu hare realidade be buat hotu laiha ida mak permanente, no mosu tan buat foun oioin hanesan anti-Cristo be sita iha segunda Leitura ho matan fiar be nakonu ho esperansa katak Jesus Cristo be Maromak nia Futar-Liafuan. Nia iha nanis hamutuk ho Maromak. Hamutuk ho Nia kria buat hotu be iha husi laiha, oras ne’e dadaun mai moris nu’udar Maromak loloos no ema loloos hamutuk ho ita ema.

Ho nune’e leitura sira iha tinan tinan 2024 troka malu ho tinan foun 2025 convida ita hodi prepra-an hakat ba tinan foun 2025 be besik los tiha dadaun mai nakonu ho esperansa foun.

Esperansa ne’e la’os buat mamuk ida, esperança né laos buat bosok ida (Rom. 5.5), maibe esperansa né hetan abut metin iha fiar katak Maromak la’o hamutuk ho ita iha ita nia jornada moris tomak.

Hanesan sita iha Carta Pastoral Advento-Natal 2024 katak hori wain kedas Maromak nunca husik nia povo la’o mesak: iha moris atan nian iha rai Egipto, iha dalan sira rai fuik maran nian, iha halerik sira povo nian ba hamlaha no hamrook, iha povo sira nia murmura hasoru Moisés no Maromak, iha sira nia neon nakukun no tauk nia laran, iha sira nia dúvida no sira nia fila kotuk ba Maromak. Iha situação hirak ne’e hotu, Maromak hatudu nafatin nia laran luak no nia laran sadia, Nia promessa sira la’os liafuan mamuk, maibe nakonu ho esperança.

KONKLUSAUN

Koko hahu tinan foun 2025 be bebeik mai dadaun ho fiar be nakonu ho esperança katak Maromak sempre hamutuk ho Nia emar sira to’o tempo né nia rohan, no tinan 2025 mos ita la’o hamutuk ho Maromak be laran-luak. Na'i Maromak hakbesik nafatin ba sira nebé buka Nia nafatin ho laran-di'ak. Tan né keta lakon confiança no esperança ba Maromak, ba maluk sira no ba na-rasik.

Husi : FREI ARRY OFM

MANUFAHI : "PONTE EMERJENSIA TURON NAKSOBU" (Díariu ARS,25-12-2024).Udan bo'ot ne'ebé akontese iha kuartu-feira (25/12) ...
25/12/2024

MANUFAHI : "PONTE EMERJENSIA TURON NAKSOBU" (Díariu ARS,25-12-2024).

Udan bo'ot ne'ebé akontese iha kuartu-feira (25/12) ohin, rezulta ponte emerjensia iha mota kadalak área Turon suku Babulo postu administrativu Same, hetan estragu totál husi korenti mota.

Ho situasaun ne'e defikulta movimentu transporte públiku diresaun kapital munisipiu Manufahi, ba suku Betano Postu Administrativu Same, Postu Administrativu Alas no Fatuberliu inklui Dili totalmente paradu.

MANUFAHI : "REFLEKSAUN NATAL HUSI FREI ARRY OFM" (Díariu ARS,24-12-2024)."Mai Ita Ba Belem : Cur Deus Homo"Tempo advento...
24/12/2024

MANUFAHI : "REFLEKSAUN NATAL HUSI FREI ARRY OFM" (Díariu ARS,24-12-2024).

"Mai Ita Ba Belem : Cur Deus Homo"

Tempo advento nu’u convite ida husi Na’i mai ita. Iha convite né convida ita prepara-an ho didiak hodi hakat sa’e ba Belem. Belem naran rai ida iha Judeia nian. Iha lian Ibrani, Belem katak uma pão nian. Iha rai Belem ka uma Pão né, ita haré ho matan rasik Maromak be halo-An ba ema (cur Deus homo), moris nu’u ema atu soi no salva ita ema husi salan.

Maromak mai moris nu’u ema iha mundo, Nia la mai moris iha clinika ida ou hospital ida. Nia clinika ka hospital mak balada sira nia han fatin, no laiha enfermeira no doutor ruma. Iha de’it São José no bibi-atan kbi’it la’ek. Iha situação no condição nune’e, ita Na’in Jesus Cristo Moris.

Maromak Né Domin: Domin Né Haraik-An
Iha Belem ka uma Pão né Maromak hatudo momoos ba ema Maromak nia domin be bo’ot, a’as no klean tebes ba ema. Domin né Maromak hatudo liu husi dalan haraik-an nian hanesan Nia mai moris de’it iha balada han fatin be la soi tebes ba Nia be nu’u Maromak.

Hanesan profeta Isaias haktuir iha primeiro leitura katak “Tan Sião, hau ibun sei la taka (nunka nonok). Tan Jerusalem, hau sei la hakmatek. Ida né mak expressão domin Maromak nia ba ema. Maromak hadomi ema, tan domin né Maromak nunca atu nonok de’it, tur hakmatek de’it, maibe nafatin buka ida be nia hadomi.

Domin né liafuan baibain ida maibe nia iha kbi’it (daya) be provoca atu ida be dehan hadomi né hakbesik ba se nia hadomi. No tan domin né lori ema sacrefika-an tomak, la hili sa dalan nia tenke liu, maske dalan né defisil, labuat ida. Importante nia sorumutu ho ida be nia hadomi.

Maromak hadomi duni ema ho domin bo’ot, a’as no klean tebes. Ho nune’e Maromak hili dalan haraik-an nian, dalan be la soi ba Nia iha ema nia matan. Maibe tuir Maromak so liu husi dalan né de’it, Maromak bele manan fali ema nia fuan be nakonu egoizmo sira.

Domin Mak Força Fielidade Nian
Iha segunda leitura ba missa virgila natal nian, São Paulo haktuir mai ita ho nia maneira rasik kona ba Maromak be Fiel. Maromak be fiel né laos liafuan mamuk ida, maibé hatudo duni no akonteçe duni iha istoria moris ema nian be Maromak nunca nonok, neon nunca hakmaek wainhira povu be nia hadomi lakon ona dalan salvação.

Maromak hadomi ema tan ema iha, iha tan domin no Maromak né mak domin. Ema iha husi Maromak nia hanoin be domin na’in. Tan né Maromak fiel nafatin hodi buka soi no salva ema maske ema ho hakarak rasik la’o do’ok husi Nia no lakon ona dalan salvasão ba sira nia-an rasik.

Maromak neon nunca hakmatek iha Nia-an, nia koalia no koalia nafatin ba nia povu be nia hadomi liu husi dalan oioin hanesan liu husi profeta sira. No ikus liu, Nia futar Liafuan (logos) rasik be iha nanis ona ho Nia, Liafuan né mak Maromak, Maromak cria buat hotu be iha hamutuk ho Nia hanesan haktuir iha prologo Evangelho João (Jo.1.1-3). Hafoin Nia mai moris nu’u ema, ho dalan haraik-an atu lori hikas nia povu be Nia hadomi tebes ba Nia nu’u povu de Deus.

Maromak Halo-An ba Ema (cur Deus homo)
Husi refleção né fo tada mai ita katak Maromak halo-An nu’u ema no moris hamutuk ho ema tanba Maromak hadomi nia povu. Domi né halo nia nunca nonok, neon nunca hakmatek wainhira Nia seidauk to’o ba hamutuk ho ida be Nia hadomi. Se de’it mak la haksolok, wainhira nia sorumutu ho ida be nia hadomi?

Mai ita ba Belem (uma pão), Nia be hadomi ita, Nia mai convida ita no nia rasik mak Nain. Nia convida ita nu’u oan be Nia hadomi maske ita sala nain. Nia nucna konta ita nia sala iha nia futar matan, basa Nia domin bo’ot, a’as no klean liu salan nia força. Nia mai ona, mai hamutuk ona ho ita. Ba hasoru Nia ho fuan be haraik-an, ho fuan be sente la soi, maibe hanoin ba katak nia hadomi ita.

Konklusaun

Natal momento lori ita ba Belem ka uma pão. Ba laos atu ba asiste de’it Jesus Cristo Pão Moris be tun mai husi lalehan no moris iha uma pão (Belem) né. Maibé, nu’u ema cristão ita tenke tama ba to’o uma pão né, sorumutu real ho Jesus Cristo Pão moris be tun mai husi Lalehan ne’e. Atu iha uma pão (Belem) né, sorumutu tiha ho Pão moris be tun mai husi lalehan, fila husi uma pão né, ba ita ida-idak nia fatin, ida mos sai netik pão fuan ida.

Sai Pão domin nian be bele lori ksolok ba sira be hamlaha hela ba ksolok, bele lori domin ba sira be hamlaha hela ba domin lori lialoos ba sira be hamlaha hela ba lia-loos, no lori hikas maluk sira lakon ona fiel ba Maromak, ba sacramento sira iha moris hamutuk atu fiel no hadomi Maromak, hadomi maluk sira nuné mós hadomi an rasik.

Hakerek na'in : FREI ARRY OFM.

MANUFAHI : "INFORMASAUN HUSI EDTL,EP MUNISIPIU MANUFAHI" (Díariu ARS,11-12-2024).Informa ba kliente sira iha  kapitál mu...
11/12/2024

MANUFAHI : "INFORMASAUN HUSI EDTL,EP MUNISIPIU MANUFAHI" (Díariu ARS,11-12-2024).

Informa ba kliente sira iha kapitál munisipiu Manufahi katak, Edtl sei hamate liña enerjia eletrisidade provizória, hodi hadia Jamperan Cet-out fasa R ne'ebé hetan avaria iha area turon suku Babulu postu administrativu Same, kauza husi udan bo'ot, husi oras tuku 15 :09 lorokraik to'o ohin kalan oras tuku 20:15.

Ba atensaun hato'o Obrigadu wa'in.

MANUFAHI : "KLÍNIKA TRADISIONÁL WEDAUBEREK SALVA ONA PASIENTE RIHUN 20 RESIN" (Díariu ARS,09-12-2024).Pasiente Virgina s...
09/12/2024

MANUFAHI : "KLÍNIKA TRADISIONÁL WEDAUBEREK SALVA ONA PASIENTE RIHUN 20 RESIN" (Díariu ARS,09-12-2024).

Pasiente Virgina sente urgulu, Klínika tradisional liman-Badaen kura ruin-tohar wedauberek, atende pasiente ruin-tohar sira ho fuan-domin ho pasiensia tebes.

Pasiente ruin-tohar Virgina Araújo husi munisipiu Dili, segundu-feira (09/12) ohin, dada-lia ho News Roman ba Sosiedade (ARS), hato'o nia sentimentu urgulu katak, ami nu'udar pasiente ruin-tohar sente kontenti no hakfodak ho liman badaen sr.Ancelmo da Costa ho nia oan sira, halo misaun ne'ebé nakonu ho domin iha klínika tradisional liman-Badaen kura ruin-tohar wedauberek Postu Administrativu Alas munisipiu Manufahi, halo atendementu ho duni fuan-domin no pasiensia tebes, hodi salva pasiente sira nia vida.

Virgina Araújo haktuir, durante fulan rua ona ha'u baixa iha klínika tradisional liman-Badaen wedauberek, ha'u hare ho matan, sr. Ancelmo ho nia oan sira atende ita nia maluk sira la hatene kolen, no sira nunka deskansa, dala ruma iha oras tuku 2 madrugada, sira nafatin atende pasiente ne'ebé foin mai tanba hetan asidenti.

Ha'u nia vida, ha'u foin hare klínika ida ne'e atende pasiente sira, ho domin, ho fuan, ho pasiensia tebes, dala ruma pasiente tama barak fatin la to'o, señor Ancelmo ho nia família oferese sira nia fatin ba Pasiente sira hodi toba, ida ne'e atendementu ho duni domin, "Virgina akrasenta".

Ha'u baixa iha ne'e fulan rua ona, tanba ha'u nia ain ruin maka tohar, tanba ha'u monu iha haris fatin iha Dili, no agora ha'u di'ak ona, ha'u nia ruin ne'ebé tohar kaer malu ona, ha'u hahú la'o di'ak ona, no hein de'it loron ida ka rua tan hanesan ne'e ha'u fila ona ba uma iha Dili, "esplika Virgina ho kontenti".

Liman badaen kura ruin-tohar klínika tradisional wedauberek, Postu Administrativu Alas munisipiu Manufahi, Ancelmo da Costa hateten, hahú husi tinan 2004 to'o tinan 2024 Pasiente ruin tohar tanba asidenti, ne'ebé mai halo tratamentu iha klinika ida ne'e ho totál pasiente rihun rua-nulu (20.000) resin, maioria sira di'ak hotu fila ba uma, pasiente ida-rua maka mate, tanba sira mai ne'e ho kondisaun grave liu ona entaun ita la konsege salva sira nia vída.

Liman badaen Ancelmo isplika katak, pasiente ruin-tohar sira ne'ebé mai halo tratamentu iha ne'e, maioria hetan asidenti monu ho motór no kareta baku fila, no pasiente sira ne'e mai husi munisipiu 13 inklui RAEOA.

Pasiente na'in 8 maka agora daudaun sei baixa hela iha klínika ida ne'e, barak liu ami halo atendementu iha sira nia uma, tanba ne'e ami halo orariu kurativu, kada semana atende dala 3, iha segundu-feira, kuarta-feira, no Sábadu, maibé atendementu emerjensia la hare ba oras no loron ita prontu kualker tempu, "Ancelmo isplika".

Iha klínika ne'e, ha'u nia oan ho subrinu na'in 4 maka sai liman badaen ajuda ha'u, hodi atende pasiente sira iha klínika no mós sira ne'ebé iha li'ur.

Iha kapitál Dili ha'u m***a liman-Badaen na'in 4 hodi atende maluk sira ne'ebé tohar kaman iha Dili, iha Becora, Kuluhun no Bairo pite, sira atende pasiente sira ne'ebé tohar kaman, sira ne'ebé grava tenki lori mai klínika tradisional wedauberek.

Ancelmo isplika, iha tinan hirak liu ba ha'u uza de'it ha'u nia uma hodi baixa Pasiente sira, dala ruma fatin la to'o, iha tinan 2020 ha'u halo pedidu ba administradór munisipiu Manufahi, ajuda konstroe duni uma permanente ida ho kuartu 6 inklui haris fatin ho dapur ba Pasiente sira, maibé fatin la to'o nafatin.

Agora dadaun iha nono Governu nian, Ha'u halo proposta ba Ministru obras públika, no Ministru aprova ona agora dadaun hahú ona halo konstrusaun aumenta tan fatin baixa nian, ho medida metru 10x30, ho totál kuartu 8, haris fatin rua, sala vizita inklui dapur.

Reportajem ekipa ARS.

MANUFAHI : "GRADUASAUN PRÉ-ESKOLÁR 326 IHA POSTU ADMINISTRATIVU SAME" (Díariu ARS,06-12-2024).Pré-eskolár 26 iha Postu a...
06/12/2024

MANUFAHI : "GRADUASAUN PRÉ-ESKOLÁR 326 IHA POSTU ADMINISTRATIVU SAME" (Díariu ARS,06-12-2024).

Pré-eskolár 26 iha Postu administivu Same, Sesta feira ohin (06/12) halao graduasaun dá-10 ba Alunu na'in 326, iha Salaun Parokiál Nossa Senhora de Asubção Same.

Sekretaria Autoridade Munisipál Trata Asúntu Planementu Investementu no Dezemvolvimentu Integradu ( SMAPIDI) Apresia ho Manorin na’in sira iha Pre-Eskolar ne’ebé nakonu ho Pasensia, maske ho dezafius maibe nafatin iha Vontade hanorin ba labarik kiik oan sira.

Reprezentante Prezidente Autoridade Munisipíu Sekretaría Autóridade Munisipál Trata Asúntu Planementu Investementu no Dezemvolvimentu Integradu ( SMAPIDI), Filomena da Costa Nunes, iha ninia diskúrsu hateten, Pré-eskolár nu'udar fáse primeru hodi lori kiik oan sira hakat ba iha Ensínu Pre-Primaria , manórin na'in sira iha pre-eskolár ho sira nia pasiensia no sakrifisiu, hanorin no atende nesidade kiik oan sira lor-loron iha Iskola, presiza ema ne'ebé pasiensia, eduka ki'ik oan sira husi buat ne'ebé sira la hatene.

Sekretaria Munisipal Filomena da Costa Nunes apela ba inan aman sira, atu nafatin akompaña oan sira, ohin fáse oan sira hetan ona graduasaun fáse dá-huluk, hanesan motivasaun molok sira hakat ba ensínu básiku, inan-aman kontinua akompaña hodi hakat to'o ensínu superiór, nune'e hodi garantia oan sira nia futuru edukasaun, iha disiplina no morál.

Replsponsavel Pre-Eskolar "Fransisca Oliveira da Silva iha intervista husu Governu liu husi Ministeriu edukasaun fo oportunidade ba departementu Pre-Eskolar hodi habelar knar hodi aumenta rekursu Umanu ba Pre-Eskolar sira ne’ebé Sei menus rekusrsu Umanu iha postu Administrativu same.

Fransisca Oliveira da Silva, Akresenta Pre-eskolar balun iha professor ida deit hanesan iha Pre-Eskolar Bisa-Crem, Mota Kelan, Selihasan ne’ebé defikulta tebes prosesu Aprendisagem wain hira professor ida hetan moras prosesu Aprendisagem paradu hodi hein too professor diak bele lao fila fali.

Hatan ba Assuntu nee reprezentante Diretor Geral Xefe gabineti Diresaun Jeral Edukasaun Pre-Eskolar Ensinu baziku no Ensinu rekorente ministeriu Edukasaun, Sebastiana nani Lemos, hateten Dezenvolvimentu Edukasaun Pré-eskolár presiza ema hotu nia kontribuisaun, husi inan-aman no autóridade sira, tanba pre-eskolár fáse dá-huluk atu motíva Labarik ki'ik oan sira, presiza ema hotu nia kontribuisaun.
Asuntu ba menus professor ministeriu Edukasaun halo ona kolokasaun ba iha eskola balun tamba nee ministeriu Edukasaun nafatin esforsu hodi rejolve problema ne’ebé mak eskola sira hasoru hanesan menus Profesor Informa ” Sebastiana nani Lemos”

Entertantu Alunu Graduadu Pre-Eskolar na'in 326 kompostu Husi Feto na'in 176 Pesoas no Mane 156 Peaoas.

Reportagem : Julio Ambaba

MANUFAHI : "REFLEKSAUN LORON  PROKLAMASAUN INDEPENDENSIA " (Díariu ARS,28-11-2024).Selebrasaun 28 Novembru 1975 no Komem...
28/11/2024

MANUFAHI : "REFLEKSAUN LORON PROKLAMASAUN INDEPENDENSIA " (Díariu ARS,28-11-2024).

Selebrasaun 28 Novembru 1975 no Komemorasaun 28 Novembru 2024,(Husi: Manuel Monteiro Fernandes).

Iha nasaun ne’ebé deit iha mundu ida ne’e, iha dia da proklamasaun, sempre selebra ho modelu oi-oin. Nune’e mós povu Timor-Leste.

Dia 28 de Novembru 1975, nu’udar dia da proklamasaun indepéndensia nasionál, iha ne’ebé partidu FRETILIN nu’udar pioneru ba luta ukun rasik-an depois prosesu demokratizasaun ne’ebé la’o iha Postugal nu’udar kolonizadór mai Timor Lorosa’e iha tempu ne’ebá ho koiñesidu revolusaun ai-funan ne’ebé akontese iha dia 25 de Abril 1975. Husi ne’ebá mosu muvimentu ba ukun rasik-an.

Istória kle’an liu tan, ita ida-idak bele sani husi livru istória sira ne’ebé hakerek husi saudoju Jos Adicondro, saudoja Helen Mery Hill, nia livru ho títulu “Gerakan Pembebasan Nasionál”, livru seluk ho títulu 500 tahun Timor Lorosa’e ne’ebé hakerek husi Geoffrey C. Gunn. No livru istória seluk tan. Ha’u ladun iha livru istória barak kona-ba Timor-Leste nia istória luta ba libertasaun nasionál, tamba ne’e iha ha’u nia reflesaun ba selebrasaun no komemorasaun 28 Novembru 2024, limita-an, atu la tama kle’an liu iha istória, maibé fóku deit iha ha’u nia sentimentu nu’udar Timor-oan ne’ebé partense duni ba nasaun ida ne’e. Hanesan sidadaun bai-bain ida, loron ida ohin senti orgullu no agradese tebes ba ha’u nia aman Augusto Fernandes “’SOFRE” (matebian), tiun no tian lubuk ida, pelu menus hola parte mós iha fullera ida luta ba ukun rasik-an biar ba sira nia kontribuisaun la barak hanesan ema seluk iha Timór laran tomak.

Husi ha’u nia reflesaun ba loron ohin nian, pelumenus iha kakuluk FRETILIN nian, ami hamahon-an hamutuk ho metin iha dutrina FRETILIN nian, luta loloos ba ukun rasik-an mak tenki kore-an husi ukun kolonializmu nian, hodi halakon tauk ida be ata nian. Nune’e, atu hanoin hikas luta eroiku povu ida ne’e nian, iha loron hirak liu ba, Komisaun Polítika Postu Alas nian, organiza selebrasaun no komemorasaun loron istóriku ne’e iha Aldeia Manus, Suku Tautudak, Postu Administrativu Alas, hodi husik hela memória istória luta inan ka aman ida nian, ba ninia jerasaun sira.

Husi Manus, ha’u konsege rona lia fuan murak ne’ebé sai husi militante FRETILIN ida nia ibun, “Ha’u la tama FRETILIN, maibé FRETILIN mak tama ha’u nia isin no ha’u nia klamar”. Buat seluk ne’ebé mak ha’u mós hili husi ne’ebá mak, FRETILIN mak aprova funu. FRETILIN la’os aprova osan.

“Sé o hakarak sai ema patriotíku no sai ema nasionalista loloos, o tenki husi o nia kan (kerakusan), tenki husik o nia loko-an, tenki husi o nia hahalok baruk ten, tenki husik o nia hahalok bobar ten, tenki husik o nia hahalok dun matak ema, tenki husik o nia hahalok ne’ebé hakarak o nia-an mak di’ak no boot deit”. Lia fuan hirak ne’e mak konsege ami kolleta husi atividade loron sorin iha Manus. Hatudu katak, komunidade iha Aldeia Manus, sei la hakiduk pasu ida ba kotuk, wainhira koalia kona-ba luta libertasaun nasionál, ne’ebé sira hili liu hamahon-an iha kakuluk FRETILIN nian, duke partidu seluk.

Faktu istória seluk ne’ebé sai hanesan riku rai Alas nian, dala barak, Alas-oan hotu, tenki tilu tahan manas no senti moe, hodi simu lia fuan katak Alas liña mean iha istoria Luta ba Libertasaun Nasionál. Husi Manus, ami konsege hetan resposta balu. Alas iha tempu luta ba libertasaun nasionál, sai sentru refujiadu. Sai fatin konsentrasaun ba povu husi Suai, Bobonaro, Ermera, Liquiçá, Ainaro no mós Aileu. Fatin konsentrasaun, iha tempu ne’ebá Alas hafahe ba Zona 2 (Zona baixu no Zona Altu). Alas nu’udar sentru refujiadu, tamba ne’e boot hot-hotu mai konsentra iha Alas, no líderes potensiál barak mak husik sira nia vida iha rai Alas, la’os ami Alas mak oho, maibé polítika ukun rasik-an mak hakotu sira nia vida, inklui mós kuadrus potente Alas nian ne’ebé oras ne’e dau-dauk, toba hotu iha Meti-oan, Wedauberek, Alas.

Refleta husi istória moruk luta povu nian, mai ita hametin fila fali ita nia fullera hodi kontinua luta ba ukun rasik-an loloos. Luta ba ukun rasik-an, sorin balu ita hetan ona. Maibé sorin balu, sei iha nakukun laran. Pontu reflesaun mai ha’u ba selebrasaun 28 Novembru 2024, vitória sorin balu ne’ebé povu ida ne’e hetan hadau husi ukun rezimi Soeharto nian, besik atu tama fila fali ba nakukun. Degradasaun morál ás tebes, Mafia mosu iha fatin-fatin, to’os laran husik abandonadu, estraga ambiente husi loron ba loron aumeta, moras labele kura tamba ema ne’ebé hatene kura moras, la hatene iha ne’ebé? Amiasa estrajeiru mai dau-dauk ona. Deve barak tia ona, la hatene oinsá mak bele selu fila fali ema nia osan ne’ebé mak ita nia ukun na’in sira deve?

Alterasaun Klímatika, sai amiasa maka’as ba povu agrikultór sira. Tamba bee maran, halo povu agrikultór sira halo to’os no natar, tenki hein udan ben. Nune’e, númiru produsaun sei dauk bele hakonu nesesidade konsumu rai laran, hanesan dadus ne’ebé ha’u nahe sai iha ha’u nia livru ho títilu: Polítika Nasionál Produsaun Alimentár. Husi ita nia produsaun sei dauk kobra nesesidade konsumu rai laran, ita bele hare dadus barak ne’ebé aloka númiru má nutrisaun 47% husi dadus nasionál.

Situasaun tinan 49 vitória povu maubere nian mak ne’e hela. Situasaun moruk iha hela ita hotu nia matan, ita hein katak ho aprovasaun orsamentu USD 2,072.981.000, sei bele responde ba situasaun hirak ne’ebé ha’u temin iha leten husi XI Governu Konstitusionál.

Ramata

Hakerek na'in : Manuel Monteiro Fernandes

Endereço

Rua Pousada Same
Dili

Telefone

+67077252785

Website

Notificações

Seja o primeiro a receber as novidades e deixe-nos enviar-lhe um email quando News "Roman Ba Sosiedade" ARS publica notícias e promoções. O seu endereço de email não será utilizado para qualquer outro propósito, e pode cancelar a subscrição a qualquer momento.

Entre Em Contato Com O Negócio

Envie uma mensagem para News "Roman Ba Sosiedade" ARS:

Vídeos

Compartilhar