19/10/2024
Ako si tak plávam časom, dňami, týždňom… v každom momente sa stretám s tvorivosťou. V týždni to je cca 200 študentov/žiakov, tvoríme na hodinách, učia sa nové (aj ja), ak majú záujem. Niekedy nemajú, ale možno sa “niečo nalepí”. Množstvo tvorivých momentov, metodických problémov, ktoré je potrebné flexibilne riešiť. Súvisí s tým aj vymýšľanie výtvarného problému, zároveň s riešením, aby sme sa všetci stretli v rovnakom cieli, v momente posunu. Niekedy to znamená, že tých riešení musím mať pripravených aj tucet. Adaptabilne na konkrétny návrh, tému, mentálne maximum študenta a jeho zručnosti. Ako sa presúvam medzi školami, tak sa dívam okolo seba a fotím, pozorujem, dumem nad ďalšou tvorbou, čo by sa ako dalo a hlavne kedy…
Keď prichádzam domov, či vyprevádzam Elu zo škôlky, nastáva iný druh tvorivosti, kde je potrebné reagovať na jej otázky o všetkom okolo nás. Doma Anička debatuje a to ešte nemá ani 2 roky, ich interakcie a konflikty… denná dávka energie sa míňa a ja si ešte sadám k fotkám, videám a ďalšej tvorbe, ktorú treba spracovať. Potom “odpadávam”, aby som ráno mohol zas fičať.
Okrem toho, že sa tu chvascem opisom naplnenosti mojich pracovných dní, dumem aj nad človečinou a zároveň konzumom vo všeobecnosti. Stretám rôznych ľudí a aj takých, ktorí svoj čas trávia len konzumovaním, nemyslím jedla. Konzumenti všetkého možného, čo im priletí pod nos (často smartfón). Niekedy aj bez rozlišovania kvality. Informácie, digitálne obsahy, podcasty, videá, filmy, nekonečné plochy sociálnych sietí, nekonečné streamy a seriály, len dopamín a neverending enterteiment. Dni sa takto míňajú a títo ľudia nimi prelietajú povrchne bez záľub, záujmov s hlbším významom. K tvorivosti sa zväčša nedostanú ani v práci, ak nejakú majú. Potlačovanú frustráciu, prekrytú nekonečnými obsahmi, potom to pretavujú do extrémistických názorov, komentárov, správania, teda majú pretlak a pocit, že toto by mohla byť ich príležitosť na tvorbu - potreba vyjadrenia sa. Problém je len v tom, že táto ich snaha, má skôr deštrukčný charakter. Aká je to potom “tvorba”, keď ničí všetko, čoho sa dotkne. Súvisí to s dezorientáciou v hodnotách a závislosťou na instantnom dopamínovom kŕmení. Zvyk kĺzať po povrchu a nezahĺbiť sa do tajov reálnej záľuby, ktorá by mohla otvoriť horizonty tvorivosti, zadosťučinenia, sebarealizácie, naplnenosti. Takto prichádzajú tragédi vlastného tragického života na svet (podobne jak básnici, len naopak). A čo môžeme pre týchto ľudí urobiť? Pokúsiť sa im pomôcť, motivovať ich, nech nájdu svoju záľubu, tvorbu, uplatnenie… je to náročné, na človeka jeden človek, čo by ho starostlivo viedol a pri tom počte 8 mild., množstvo prepojení, ako sieť, keby to bolo súdržné. No, nie je. Vzniká disonancia, ktorá deformuje svet. Pomohla by harmonizácia, to je ale idealizmus, ktorý je pri všetkej snahe ťažko dosiahnuť. Tak sa točíme v kruhoch, v nejasnej špirále (2024).
Držte sa priatelia, aby vás nevzala odstredivá sila...
