Zdravotníctvo na Slovensku a v Česku: Kde sa stala chyba?
Zdravotníctvo na Slovensku a v Česku: Kde sa stala chyba?
V EU rebríčku sme tretí od konca pred Rumunskom a Maďarskom. Česi sú nad EU priemerom a majú viac bodov ako Veľká Británia…V čom to je?
Začína decembrová diskusia Café Európa a svoje otázky k téme môžete posielať cez slido.com a #cafeeuropa.
Európska hodinka s Marcom Némethom
🕰 Zastavte sa na hodinku a zapojte sa do debaty na európske témy, ktoré sa nás všetkých dotýkajú – názory, skúsenosti, úspešné príbehy, myšlienky tých, ktorí sú s Európou viac či menej prepojení.
🇪🇺 V ďalšej Európskej hodinke sa dozviete všetko, čo ste kedy chceli vedieť o Európe v kocke (ale báli ste sa spýtať).
❓ Prečo je povedomie o EÚ a o tom, ako funguje naša spoločnosť dôležité? Zaujímajú sa dnes mladí ľudia o európsku politiku aktívnejšie? Marco Németh, autor knihy Európa v kocke, ktorá informuje mladších i starších čitateľov pútavým spôsobom o fungovaní Európskej únie a o jej vplyve na náš každodenný život, odpovie na vaše otázky.
🏆 Po rozhovore si Marco za svoju knihu Európa v kocke preberie Cenu európskeho občana za rok 2022.
Boj proti násiliu na ženách – situácia v EÚ a SR
Sledujte debatu "Boj proti násiliu na ženách – situácia v EÚ a SR".
Diskutovať budú:
• Katarína Roth Neveďalová , poslankyňa Európskeho parlamentu, S&D
• Barbora Burajová, právnička a vedúca manažérka, KMC (Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách)
• Róbert Vavro, riaditeľ, občianske združenie Liberate
Európsky parlament vo februári 2023 po šiestich rokoch od jeho podpisu vyzval k ratifikácii medzinárodného Istanbulského dohovoru v EÚ prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny, a teda napriek chýbajúcej podpore niektorých členských štátov, vrátane Slovenska. Po tom, čo nebola nájdená zhoda k ratifikácii zmieneného dohovoru, Európska komisia minulý rok pri príležitosti Medzinárodného dňa žien predstavila návrh smernice so súborom pravidiel zameraných na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu na úrovni celej EÚ. Smernica má potenciál prostredníctvom únijnej legislatívy riešiť boj proti rodovo podmienenému násiliu, čo je aj témou a jednou z piatich priorít v európskej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020-2025. Fyzické či sexuálne násilie pritom podľa odhadov postihlo každú tretiu ženu v EÚ. Medzi opatreniami smernice sa nachádzajú návrhy na celoúnijné trestnoprávne postihy vybraných činov, vrátane násilia na internete; zjednodušenie a sprístupnenie nahlasovania násilia páchaného na ženách, lepšia ochrana a podpora obetí násilia, či koordinácia a spolupráca členských štátov v tejto oblasti.
Aký je aktuálny stav problému s rodovo podmieneným násilím v EÚ a na Slovensku? Do akej miery sa nám podarilo vysporiadať s nárastom domáceho násilia z obdobia pandémie? V čom spočívajú nedostatky praxe či legislatívy venujúcej sa rodovej rovnosti a domácemu násiliu a jeho postihom na Slovensku? Ako sa diskusia k novej smernici EÚ vyvinula za uplynulý rok? Môžeme v dohľadnej dobe očak
Dezinformácie ako zbraň
Sledujte debatu "Dezinformácie ako zbraň: ako čeliť sofistikovanej propagande?"
Diskutovať budú:
• Vladimír Bilčík, poslanec Európskeho parlamentu, Európska ľudová strana
• Peter Köles, vedúci oddelenia strategickej komunikácie, MZVEZ SR
• Katarína Klingová, senior výskumná pracovníčka, GLOBSEC
• Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť, Gerulata Technologies
Moderátor: Andrej Matišák, redaktor zahraničného spravodajstva, Pravda
Vplyv dezinformačných naratívov a propagandy sa v uplynulých rokoch zintenzívnil, najprv pri pandémii a následne v reakcii na konflikt na Ukrajine, čím podčiarkol potrebu tejto hrozbe čo najefektívnejšie čeliť. Už v predošlých rokoch sme však mohli popri rozmachu sociálnych sietí sledovať významný dopad dezinformácií na demokraciu, slobodné voľby a náladu v spoločnosti. Dimenzia, komplexnosť a narastajúca sofistikovanosť hrozby dezinformácií si pritom vyžaduje nielen špecifikované národné stratégie, no tiež spoločný postup na úrovni Európskej únie, ktorý pomôže tieto snahy koordinovať a usmerňovať.
Ako proti dezinformáciám bojuje Európska únia? Aké aktivity v tejto oblasti vyvíja Európsky parlament a čo priniesli závery výboru INGE1? Aký reálny dopad mali doteraz tieto spoločné aktivity? Ktoré nástroje sa zatiaľ ukazujú ako efektívne a v čom spočívajú nedostatky aktivít EÚ? Čím prispieva Slovensko? Do akej miery vieme postup zadefinovať a koordinovať na európskej úrovni, berúc ohľad na národné špecifiká (spoločenská odolnosť, vzdelanie, vybavenosť štátnych inštitúcií, a pod.)? Aká je právna odolnosť EÚ v boji proti hybridným hrozbám?
Vianočná európska hodinka
🎄Prežívame adventný čas, čas príprav na Vianoce. Poďme sa v predvianočnom zhone na hodinku zastaviť, sadnúť si okolo adventného venca a chvíľku sa rozprávať o vianočných tradíciách u nás aj v iných európskych krajinách.
🎁 Čo servírujú na vianočnej tabuli naši susedia? Od koho a kedy dostávajú darčeky deti v okolitých štátoch? Čo spája naše vianočné tradície a v čom sa, naopak, zásadne líšia?
🕰️ V rámci našej vianočnej Európskej hodinky sa budeme 12.12.2022 od 17 hod. rozprávať so známou slovenskou etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Zelené mestá a budovy ako vízia pre Slovensko
Sledujte debatu Zelené mestá a budovy ako vízia pre Slovensko.
Diskutovať budú:
• Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu, Renew Europe
• Kristína Korčeková, projektová manažérka, Odbor zelená ekonomika, Sekcia Plánu obnovy, Úrad vlády SR
• Richard Paksi, analytik, Budovy pre budúcnosť
Moderátorka: Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika, SFPA
V súčasnosti stojíme pred vážnymi globálnymi výzvami, ku ktorým patrí zmena klímy, strata biodiverzity či nedostatok zdrojov. Riešenie týchto výziev je naliehavé a vyžaduje si hlbokú a zároveň rýchlu transformáciu našej spoločnosti, spôsobu života i spôsobu výroby a spotreby. Samotné zotavenie EÚ z pandémie COVID-19 musí brať ohľad na životné prostredie, zvýšiť odolnosť Európy a zároveň byť aj spravodlivé a inkluzívne. Iniciatívy EÚ v oblasti životného prostredia zohrávajú kľúčovú úlohu v tomto procese prostredníctvom Európskej zelenej dohody, Plánu obnovy či balíčka opatrení Fit for 55.
Zelená energia, zelené mestá, či zdieľané dopravné prostriedky sú čoraz populárnejšie v celej Európe. Práve v mestách čelíme mnohým výzvam v oblasti životného prostredia, akými sú znečistenie ovzdušia alebo vody, vysoká úroveň hluku, či strata zelene. Budovy ako strategická infraštruktúra krajiny, v ktorých trávime väčšinu svojho času, spotrebúvajú až 40 % energie a zásadne vplývajú na znečistenie ovzdušia. Energeticky uvedomelé stavebníctvo je preto kľúčovým odvetvím v oblasti úspor energie, a to aj pre Slovensko. Výstavba takýchto budov však potrebuje kľúčovú podporu v politike.
Aké účinky má zmena klímy na Európsku úniu a jej občanov? Do akej miery sú situáciu schopné ovplyvniť ambiciózne zelené politiky, napríklad projekty na zníženie energetickej náročnosti budov? Ako prebieha ich doterajšia implementácia? Akú podporu má presadzovanie envir
Vojna na Ukrajine - ako zmení Európu?
Sledujte online debatu Vojna na Ukrajine - ako zmení Európu?
Diskutovať budú:
• Monika Beňová, poslankyňa Európskeho parlamentu, S&D
• Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu, EĽS
• Alexander Duleba, výskumný pracovník, SFPA
Moderátorka: Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika, SFPA
Po eskalácii situácie na hraniciach Ukrajiny, kedy sme boli na prelome rokov svedkami hromadenia ruských vojsk a neskôr aj rozšírenia na vojenské cvičenie v Bielorusku, došlo koncom februára k začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine. Rusko svoju agresiu naďalej obhajuje ostrou rétorikou namierenou voči západnému spoločenstvu, NATO a údajnému porušovaniu práv ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Po prvých dňoch vojny sa komentátori zhodujú, že situácia sa pravdepodobne vyvíja diametrálne odlišne od pôvodných predstáv Ruska, nakoľko ukrajinskej obrane sa podarilo zamedziť rýchlemu postupu ruských vojsk. Západné spoločenstvo sa tiež nečakane rýchlo zomklo a zaviedlo tvrdé sankcie. Napriek ich očividným dopadom už v rozmedzí prvých dní ani to však zatiaľ neviedlo k ukončeniu bojov a bilaterálne rokovania dvoch zainteresovaných krajín tiež nepriniesli posun.
Ako je možné, že v 21. storočí vôbec došlo k tak vážnemu otvorenému vojenskému konfliktu? Čo nám aktuálna súdržnosť krajín EÚ napovedá o budúcom vývoji v jej zahraničnej a bezpečnostnej politike? Sú zavedené sankcie dostatočné? V čom vidíte najväčší potenciál pre ukončenie konfliktu? Posunie sa v rámci aktuálne sa tvoriacej migračnej vlny aj novela migračnej politiky únie? Aká je reálna vízia rýchlej integrácie Ukrajiny do západných štruktúr, najmä do Európskej únie? Je vôbec možné tento za normálnych okolností dlhoročný proces takto urýchliť? Čo by vlastne znamenala integrácia tak veľkej a zároveň vojnou poznačenej krajiny do EÚ z technického, politi
