02/12/2024
Oficiálne stanovisko SHS JAMES k tragédii na Langtang Lirung, pod ktoré sa ako čerstvý člen komisie alpinizmu hrdo podpisujem a stojím za ním.
V trpkej zmesi žiaľu, smútku a hnevu by som volil aj onakvejšie výrazy, no text je napísaný s profesionalitou a taktom.
Veď len si to skúste v mysli otočiť. Čo keby sa, nedajbože, vrátil z hory iba Ondro? Veď ste ho všetci poznali.
Oslavoval by? Dával by prednášky? Pivko? Predával knižky?
Určite nie...
VYHLÁSENIE SHS JAMES K UDALOSTIAM NA H**E LANGTANG LIRUNG
Hory sú krásne.
Hory sú nebezpečné.
Alpinizmus je nádherná a vznešená činnosť, ktorá posúva hranice poznania ľudských schopností. Vytvára pevné priateľstvá, formuje ľudské vlastnosti a postoje, umocňuje pocit splynutia s prírodou, ale odhaľuje aj skutočnú realitu malosti človeka voči rozmerom a silám panujúcim v prírode. Napriek poznaniu, že so špičkovým alpinizmom prichádza aj nevyhnutné riziko a so zvyšujúcou sa náročnosťou lezenia aj stúpajúce nebezpečenstvo, robíme ho. V dobrej viere a v precíznej príprave dúfame, že hory k nám budú priateľsky naklonené, že budeme mať šťastie a my sami tiež neurobíme tú poslednú chybu. Dúfať a veriť je ľudské. Veľmi ľudské.
O to viac slovenskú lezeckú komunitu šokovala správa, že na nepálskej h**e Langtang Lirung zostal náš najlepší alpinista Ondro Húserka. Rozumu sa zdráha uveriť, že tak skúsený a najťažšími cestami zocelený lezec tu už nie je. Emócie sú silné aj napriek tomu že vieme, aké nebezpečné môžu byť himalájske podniky, ktoré sú na samej hrane ľudských schopností. Smútok je veľký, lebo odišiel dobrý človek, nesmierne obľúbený v lezeckej komunite a medzi priateľmi, láskavý, srdečný a vždy usmiaty. Odborníkmi považovaný za najlepšieho slovenského alpinistu svojej doby, vyhľadávajúci veľké výzvy v najvyšších stenách Álp, Patagónie a Himalájí. Človek s morálnymi zásadami a skalopevnou etikou.
Po tragickej udalosti, ktorá všetkými tak veľmi otriasla, si rodina, priatelia a lezecká verejnosť kládla otázku, čo sa tam na h**e v daný moment vlastne stalo. Nedalo sa Ondra predsa len nejako zachrániť? Boli vyčerpané všetky možnosti? Ľudia sa pýtajú a majú na to právo. Pre upokojenie boľavej duše, pre pocit spravodlivosti a solidarity a pre to, že to bol Ondro, ktorý by pre záchranu svojho spolulezca urobil všetko.
My nevieme. Neboli sme na mieste. Nemáme ako na tieto otázky odpovedať a nemáme na to ani morálne právo.
Jediný človek, ktorý vie a môže na tieto otázky uspokojivo odpovedať je Marek Holeček, Ondrov spolulezec. My, ako zástupcovia SHS JAMES a Komisie alpinizmu môžeme len v dobrej viere dúfať, že udalosti, ktoré sa na h**e udiali, sa stali tak, ako ich Marek popísal vo svojej verejnej komunikácii. A tiež dúfame, že Marek urobil maximum čo bolo vtedy v jeho aktuálnych fyzických a duševných silách, aby Ondra zachránil. Priatelia na lane to tak robia. Pravdivo, podrobne a s rešpektom k pozostalým informovať o všetkých detailoch tragickej udalosti je mimoriadne dôležité a je to to najmenej, čo môžeme urobiť pre rodinu a blízkych pre zmiernenie ich žiaľu. A prejaviť mŕtvemu druhovi úctu.
Prejaviť úctu.
Žiadny horolezecký výkon, ani len ten najlepší v histórii nemá väčšiu hodnotu, ako obyčajný ľudský život. Lezieme, aby sme žili, nie aby sme umierali, ale keď smrť predsa len príde, sme s tým vyrovnaní. Vieme akú hru hráme. A keď to už nakoniec príde, chceme len málo. Spomienku blízkych a trochu úcty. Lebo tak sme boli vychovávaní, tak sme to robili, keď odišli iní a tak sa to patrí v tých končinách sveta, kde sme vyrastali a žili.
Ondro nebol tibetský mních, jeho rodina, bývalí spolulezci a kamaráti nie sú stoickí hinduisti. Máme iný, svoj vlastný prístup k umieraniu, smrti a tomu čo je po smrti. Keď niekto umrie, tak v našej kultúre neoslavujeme. Smútime. Preto nás všetkých tak veľmi zasiahli necitlivé fotky z osláv, tak krátko po incidente. Zasiahla nás neúcta, ktorá bola prezentovaná ako úcta. Zraňuje nás pokračujúci nedostatok pokory, súcitu a citlivosti k príbuzným a k samotnej obeti. To skutočne nie je vhodné. Nedáva to nikomu tak potrebný osobný kľud a pokoj pre vyrovnanie sa s touto stratou. A pritom stačilo tak málo. Ondro by si to naozaj zaslúžil. Bol stelesnením dobra a pre druhých by urobil aj to posledné.
V súčasnom zvláštnom svete sa všetko akosi relativizuje. Už nič nie je podstatné ani dôležité a pravda sa považuje za čosi abstraktné. Vyznávanie tradičných hodnôt sa stáva akousi trápnosťou, hanbou a zbytočnosťou. Ale my stojíme práve na tej strane sveta, kde sú základné hodnoty stále veľmi dôležité. Bez ľudskosti nebudú viac ľudia ľuďmi, bez empatie, tolerancie a úcty nebudú viac vzťahy a priateľstvá a bez poriadku príde anarchia. Všetko sa rozpadne. Majme to na pamäti.
Ondro, odpočívaj v pokoji.
S úctou k pozostalým a priateľom
Výkonný výbor SHS JAMES
Komisia alpinizmu SHS JAMES
