06/05/2022
ČO OVPLYVNÍ PLÁNOVANIE - vol. 1 - INFLÁCIA A MESTO
Kde začať? Obrovská téma, lebo čokoľvek robíte, potrebujete zdroje. Súčasná inflácia je kumulovaná mnozštvom faktorov, pandémia, nedostatok tovarov, prerušenie tokov, vojna, nedostatok a zastavenie plynu a ropy. Na začiatok treba povedať, že na Slovensku za posledných 10 rokov bola inflácia malá až záporná, dalo by sa povedať, že sme bohatli a mnoho miest a ľudí si vypestovalo aj nezdravé návyky. Nielen konzum, ale aj čakanie, že peniaze vždy prišli.
Michal Horváth, hlavný ekonóm NBS povedal, že hoci je dnes inflácia na 11 percentách, môže narásť aj na 15, ale dlhodobo by bol cieľ dostať ju na 2 %. Aj na to slúžia nástroje centrálnych bánk a menová politika. Ideme však do náročnejšieho obdobia, ktoré budeme cítiť minimálne ešte 2 roky.
Núkala by sa otázka, odkiaľ samosprávy majú vziať na to, ale ostaňme chvíľu inde.
Šetriť alebo investovať?
Martin Berežný povedal, že v roku 2007 mala Bratislava víziu byť mestom vzdelania a výskumu. Ale táto téma sa nestala politickou a spoločenskou. Prešlo sa do pragmatického rozvoja a sme mestom retailu.
Tomáš Černenko dôvtipne zmienil, že je to problém politický a politici musia prestať myslieť len na svoje volebné obdobie a myslieť dlhodobo. Od tejto ambície by sme nemali uhnúť.
Lebo aj počas krízy treba investovať do rozvoja. Mimo bývania, ktoré je evergreen, je to aj mobilita, lebo príbeh tejto inflácie je aj problém energie a pohonných hmôt.
Čo neprejazdíte autom, ušetríte. Investícia do MHD, cyklo, pešej dopravy, štvrtí s pešou dostupnosťou by mali byť absolútnymi prioritami. A hoci bude peňazí menej, treba mať pripravené projekty, ktoré by sa o ne uchádzali. A toto je absolútne kľúčový aspekt, ktorým rozpoznáte strategické, dobré mesto a tie, ktoré míňajú šance, jednu za druhou.
Teda aj my počas krízy by sme mali investovať do všetkého čo súvisí so šetrením energií, ale aj toho, čo chceme pestovať. Aj vzdelávania aj kultúry.
Mestá značnú časť financií čerpajú z podielových daní. A ešte disponujú rezervami z minulých rokov, na ktoré by možno potrebovali väčšiu flexibilitu, ako s nimi nakladať. Ale na otázku, či viac financií zo štátu sme dostali odpoveď.
Tento systém je tu tak dlho, že nejako všetkým vyhovuje. Mestá ale môžu významnejšie pracovať s miestnymi daňami, napr daňou za investičné nehnuteľnosti, či opustené aréaly. To majú v zahraničí. Lenže aj to vie významne spraviť tlak - a, na politikov, samosprávy naozaj ponúkať voličom program. Lebo tie financie sa odvedú, ale dnes majú miestni politici mizivú zodpovednosť za program. Michal spomenul, že v Británii, kde samosprávy výraznejšie zdaňujú obyvateľov je aj vysoký tlak na kvalitu toho, čo za ne dostanú. A možno je to správny smer. Tomáš povedal, že v súvislosti s krízou očakáva že väčšina politikov a političiek nebude mať vôbec žiaden program, ktorý by odpočtovali. A tu sa chcem pristaviť. Ak máme spraviť rýchlu zmenu, potom skúmať programy, nie PR a charizmu osobnosti. Nie je tu veľký priestor pre premrhanie príležitostí.
Bolo toho povedaného oveľa viac a aj finančnejšieho charakteru, tak si reláciu vypočujte a ja sa teším, kedy si týchto ekonómov budem môcť pozvať do ďalších vydaní.
Ozaj, utiahnutie kúrenia o 1 stupeň zníži spotrebu o 6 %. Všetko čo neprejazdíte šetríte.
Ďakujem Michalovi Horváthovi, Tomášovi Černenkovi z Ministerstva vnútra a Martinovi Berežnému za prípravu relácie.
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1482
