08/01/2025
“130. VÝROČIE MODERNÉHO ANTISEMITIZMU”
V týchto dňoch si pripomína významné výročie, ktorého odkaz je najmä dnes aktuálnejší, ako kedykoľvek predtým v období posledných desaťročí…
Pred 130 rokmi, 5. januára 1895, bol kapitán Alfred Dreyfus predmetom verejnej degradácie na nádvorí École Militaire pred nepriateľským davom, ktorý fanaticky kričal „Smrť Židovi“ alebo „Smrť k Židom“.
To bolo pred 130 rokmi. Dreyfus bol
neskôr rehabilitovaný, ale o niekoľko desaťročí neskôr nasledovala katastrófa holokaustu…
Prežívame v dnešnom období ďalšiu “Dreyfusovu aféru”?
Alfred Dreyfus, absolvent Ecole Polytechnique, delostrelec a skvelý štábny dôstojník, pochádzal zo židovskej rodiny strednej triedy, ktorá v roku 1872 odišla z Alsaska do „Francúzskeho z vnútrozemia“ po tom, čo Nemecko anektovalo uvedený región po prehratej vojne v roku 1870.
Nespravodlivo obvinený zo zrady sa nestal obeťou justičného omylu, ale skutočného sprisahania. Zodpovednosť za to doliehala na generálny štáb, vojnovú radu, ktorá ho uznala vinným, a to vrátane generála Merciera, vtedajšieho ministra vojny.
Dreyfusa odsúdili na základe tajného spisu, ktorý obžaloba prezradila vojenským sudcom, ale nie jeho právnikom, v rozpore so základnými princípmi trestného súdnictva a najzákladnejšími právami na obhajobu.
Dreyfus bol deportovaný do Guyany a na tamojšom Diablovom ostrove strávil vo väzbe čas od marca 1895 do leta 1899, kedy bol druhýkrát odsúdený (prvý rozsudok bol zrušený Kasačným súdom) v septembri 1899 vojnovou radou. Tá jeho rozsudok odmietla prehodnotiť napriek jednoznačným dôkazom o jeho nevine a identifikácii skutočného zradcu (veliteľa Esterházy).
Prezidentská milosť udelená o niekoľko dní neskôr mu zabránila v návrate do väzenia. Napriek tomu až v júli 1906 kasačný súd vyhlásil definitívnu rehabilitáciu nevinného Dreyfusa.
Dreyfusova aféra sa stala štátnym škandálom potom, čo Émile Zola uverejnil svoj zápalný článok pod názvom „J'accuse...!“ v januári 1898 v novinách L'Aurore (kde pôsobil aj neskorši premiér Georges Clemenceau). Text článku mal hlboký vplyv na národný politický život a to posilnením republikánskeho ducha. To dokazujú aj v danej dobe prijaté zákony z roku 1901 o slobode združovania a z roku 1905 o odluke cirkvi od štátu.
V tom istom čase Theodor Herzl, ktorý celý Dreyfusov proces sledoval ako zahraničný novinový korešpondent, na základe skúsenosti z deštrukčného, moderného politického a populistického antisemitizmu, koncipoval sionistickú ideu a koncepciu samostatného židovského štátu, ktorý by chránil židovský národ pred antisemitskou nenávisťou…
Tomáš Stern