21/11/2024
Jedného dňa v podvečer zjavil sa pred domom môjho bytu malý chlap, čumel do oblokov môjho bytu, sledoval bránu do chodby, stál a stál, aj keď sa zotmelo, a potom ešte dlho, čo aj bolo všeobecné zatemnenie a tma sa rozhostila po ulici. Aha, už to poznáme: Fízl! Viem, čo znamená takýto družný záujem polície, poznáme to z minulosti. Na druhý deň fizl už sem neprišiel. Myslel som si, že polícia dá už pokoj. A nedala. To je "mrška nenecháva!”
V nedeľu dňa 30. júna t. r ako obyčajne, o 10. hodine vyšiel som von, do kaviarne. V nedeľu predpoludním chodievam spravidla do Grandky, inak do Metropolky. Schodí sa tam v ten čas zvyčajná spoločnosť na družnú besedu. Vše si aj novinky prečítame, ak stoja za niečo.
Tentoraz som šiel do Grandky. Sedím tam, sedím, odrazu príde za mnou moja dcéra, trochu splašená, ale vážna, a vyvolá ma na stranu:
– Otec, poď domov, bol u nás detektív, spytoval sa po tebe. Mama ma poslala za tebou… Povedal, že príde o 14. hodine, keď mu mamička naznačila, že v nedeľu obedúvame v tomto čase…
Šiel som domov. Dcérka ma počkala pred kaviarňou a spolu sme mašírovali. Táto zvesť ma nijako neprekvapila, ale že by mi bola bývala celkom ľahostajná, to teda nie.
