28/07/2024
❤OTCOM A MAMÁM KU DŇU RODIČOV❤
Ďakujem všetkým rodičom, pre ktorých je rodičovstvo posolstvom a nie samozrejmosťou. Pretože nie každý má to šťastie plodnosti. Že neberiete deti ako vedľajší produkt sexu a neliečite si na nich svoje životné prehry, zmarené sny, ciele, frustráciu. Že deti beriete ako nový život, nového človeka, originálnu bytosť so svojím jedinečným talentom, predpokladmi, schopnosťami a že im dovolíte ich prejaviť. Že im pomáhate rozvíjať sa. Že sa rodičovstvom podieľate na uchovaní života na Zemi.
Všetci rodičia si zaslúžia úctu, vďaku a rešpekt za ich odovzdanosť, starostlivosť a rady. Že sú mnohokrát pre svoje deti vzormi - stelesnením dobroty, ochoty, poctivosti a pracovitosti. Aj keď, bohužiaľ, existuje aj mnoho výnimiek.
Vďaka patrí všetkým rodičom, ktorí si uvedomujú, že jeden bez druhého by dieťa nesplodili. Človeka, ktorý bude vnímať svet po svojom a cítiť, prežívať, smiať sa, plakať. Bude mať vlastné srdce, vlastný mozog, vlastné názory, vlastnosti, vôľu. Môže dokázať veľké veci, alebo žiť skromným životom. To už je na každého rozhodnutí. A preto vďaka patrí všetkým tým, ktorí dali deťom šancu, aby to tu nebolo už iba o starých a unavených ľuďoch, ale aj o nových nápadoch, nových postupoch, sviežosti, smiechu, šantení. Že je pre koho robiť ihriská, divadlá, rozprávky.
_______________
Nielen dnes ďakujeme všetkým otcom, mamám, dedkom a babkám za život. Bez nich by nebolo nič. Ani človek, ani láska, ani zážitky, ani možnosť spoznávať svet, seba a iných ľudí. Ďakujeme im za možnosť byť ľuďmi a žiť v rodine či spoločnosti s inými osobami. Ďakujeme za dar života a možnosť stať sa niekým. Ďakujeme za budúcnosť a nádej.
OTEC a MAMA sú prvé slová, ktoré sa od mala učíme povedať a v detstve sú tým najčastejšie používaným slovom. V puberte a dospievaní, keď ich berieme ako samozrejmosť, sú vyslovované s krikom a zlosťou. A potom, v dospelosti, keď rodičia zostarnú a pominú sa, ich vyslovujeme s plačom a túžbou vrátiť čas.
Obzvlášť veľký obdiv a vďaka patrí všetkým rodičom, ktorí sa starajú o adoptované alebo choré a hendikepované deti. Ste hrdinami detských svetov ešte o niečo viac. A nie iba v detských svetoch, pretože celý svet vás potrebuje vidieť, ako vzor rodičovskej lásky, obetavosti, nádeje.
Milí rodičia, prajem vám aby ste zažili hrdosť a radosť detí; aby ste nikdy rodičovstvo, starostlivosť a opateru neoľutovali. Život vďaka vám nie je zbytočný a rodičovstvo môže byť nádherná vec, aj keď často zložitá a bolestivá.
Aj starí rodičia majú v rodine dôležité a podstatné miesto.
Aj keď už nie sú takí pozorní, rýchli, obozretní, čulí, zabúdajú, telo a zmysly im nefungujú tak, ako kedysi, tak sú to stále tí istí ľudia, u ktorých sme sa hrali v záhrade, prejedli všelijakých dobrôt a od ktorých sme si vypočuli množstvo zaujímavých príbehov. Tí, ktorí nám čítali rozprávky, keď rodičia nemali čas, častokrát nám toho dovolili viac, ako otec alebo mama a podieľali sa na našej výchove. Tí istí členovia rodiny, ktorí nás zasypávali hračkami na Vianoce alebo narodeniny, aj keď čím sú starší, tým viac na všetky tie sviatky a výročia zabúdajú. Majú na to právo.
Sú to tí istí ľudia, ktorých sme videli vo vyťahanom svetri lúštiť krížovky, šetriť vodou a teplom a zbierať akciové letáky. Tí, ktorí nám rozprávali o čare svojho detstva a dávali staromódne rady, ktoré v dnešnom hi-tech svete nefungujú, no vedeli sme, že je zbytočné s nimi dnešnú skazenú dobu rozoberať.
Tí istí členovia rodiny, ktorých sme na staré kolená učili narábať aspoň s tlačidlovým mobilom, aby sa mohli priblížiť rodine, ktorá je už ďaleko a žije svoj vlastný život, alebo aby si vedeli privolať pomoc.
Tí, ku ktorým sme sa tešili na prázdniny a na nové dobrodružstvá, a kam nás rodičia vodili, keď nemali čas, potrebovali pomôcť alebo si odpočinúť.
Tí istí členovia našich rodín, u ktorých sme nechápali, že majú dlhé roky stále tie staré hodinky so zažltnutým sklíčkom, pretože mali sentimentálnu hodnotu, ako množstvo ďalších vecí na poličkách, v skriniach a šuflíkoch, v ktorých nás lákalo sa prehrabávať a obzerať si ich.
A keď sa pominú, tak je to jedna z tých chvíľ, kedy rodičia pred deťmi nedokážu utajiť smútok a slzy.